- „Parchant! Podaj plný pollitrový pohár pravého plzenského Prazdroja! Poďme poďme!“
Predavača podivné, pomerne panovačné papuľovanie poriadne prekvapilo, presnejšie povedané pobúrilo. Podráždene pozrel ponad pokladnicu:
- „Pardon?“
- „Potrebujem piť!“ – pokračuje psychopat Peter.
- „Povedzte: prosím!“
- „Paaaneboooože preeeečo?“ - posmešne poznamenáva primitív Peter.
- „Pre príjemný pocit.“ - podpichuje počudovaný predavač.
- „Prestaň potiť p.....ny!“ (pozn. premoralizovaným - povedal „ptákoviny“) „Pako! Platí prohibícia?
- „Prines pivo!“ – pridáva Peter (pravdepodobne prípad pre psychiatra). Pritom pľuje po parketovej podlahe. Pripomína prinajlepšom prasa.
Predavača pochopiteľne pochytil poriadny pocit poníženia, potupy. Psychika pomaly pracuje. Pulz pripomína preteky. Pohár pretiekol. Predavač, predtým pacifista, pochytil provokatéra Petra prudko pod pazuchy. Peter pľasol predavačovi päsťou po papuli. Pochytili sa! Polámali pult, prevracajú príslušenstvo pohostinstva, praskajú poháre, poletujú príbory. Podliatiny, prehryznuté pery, pomliaždené prsty. Poriadna pohroma!
Pozor! Peter pokĺzol, pomätený predavač pochytil paloš, protivníka porezal, potom Petra pichol. Paloš prenikol priamo pod pľúca. Podľa prvých príznakov Petrova pozemská púť pominula, pohľadom poslal posledný pozdrav. Predavačov pomocník pohotovo pošepol postávajúcemu podvýživenému pubertiakovi: „Privolaj políciu!“ Predavača pochytila panika. Predavačova predstavivosť pracuje... polícia... prokurátor... práca pre právnikov... proces... priznanie... porota... poprava... potom peklo.
Predavača približne po pol piatej poobede prebudil potľapkaním pomocník:
- „Počúvajte, prišiel pán Peter.“
