A čo sa stalo? Ministerstvo zahraničných vecí USA vydalo ďaľšiu správu o dodržiavaní ľudských práv vo svete. Napriek širokému úsmevu prezidenta Busha na Hviezdoslavovom námestí, napriek vyzdvihovaniu Slovenska ako príkladu slobody či potľapkávania sa s našimi predstaviteľmi, sa tejto správe nevyhla ani SR.
Určite ste o tom už všetci počuli, či čítali: máte problém s Rómami, diskriminujete ich, zomierajú skôr ako väčšinová populácia, nevyriešená otázka sterilizácií, atď... skrátka naša veľká („najdemokratickejšia“) kamarátka Amerika nám dala malú frčku po nose.
Asi by na tom nebolo nič zvláštne, veď o týchto problémoch sa na Slovensku vie, nikto ich nepopiera a menej či viac (skôr menej) úspešne sa ich pokúšame aj riešiť.
To čo ma naštvalo, bola absurdita, čo ma na chvíľu ovládla. Krajina, kde na tlačové konferencie do Bieleho domu sú vyberaní novinári, čo „nehryzú“, krajina, ktorá ako jediná na svete popravuje maloletých (myslím, že v posledných dňoch bola táto hlúposť konečne zrušená), krajina čo si robí trhací kalendár z medzinárodných princípov (nepoužitie sily alebo hrozby silou voči inému štátu), krajina, kde ešte „nedávno“ jej vlastní občania (iba mali tú smolu, že čiernej pleti), nemohli nielen voliť, ale báli sa i cestovať autobusom, krajina, kde strašia pojmy Guantanámo (Ženevská konvencia je pre iných) či Abu Ghraib, krajina, kde... no veď si doplnťe sami... tak táto krajina diktujte tempo demokracie vo svete.
Hm... no a to je to, čo ma dnes naštvalo. Vás nie?
